Espes, ročník 1., číslo I, december 2012 (Aesthetic cogitationis)  arrow  Úvodník ⁄ Tiráž

 

Neprirodzená „prirodzenosť“ v umení 20. storočia

Vytlačiť
Autor: Jana Sošková

Abstrakt: Pozadím autorkiných úvah je radikálna kritika umenia a vedy J. J. Rousseauom a prirodzené estetické a morálne sklony človeka, vymedzené I. Kantom v predkritických prácach. Umenie 20. storočia podľa autorky odhaľuje (komentuje, extrémne zveličuje, premýšľa, kritizuje, pomenúva, metaforizuje, kladie otázky) problémy „prirodzenosti súčasného človeka“. Autorka poukazuje na možné dôsledky Rousseauovej kritiky umenia a vedy v súčasnosti a na posuny prirodzených estetických sklonov, pomenovaných Kantom v súčasnom umení.

 

Konotačné pole detského aspektu výrazu

Vytlačiť
Autor: Tatiana Pirníková

Abstrakt: Autorka sa v štúdii zaoberá estetickou kvalitou „detský aspekt výrazu“. Sústreďuje sa na jej charakteristiku z pohľadu hudobného tvorcu. Menuje špecifiká hudby pre deti a zároveň naznačuje, čo obraz dieťaťa v umení prináša a predstavuje. Uvažuje o umeleckej hodnote detskej tvorby. Skúsenosti z reflexie hudobného diela konfrontuje s názormi vedcov, pedagógov, umelcov.

 

Životaschopnosť jedného prístupu. Poznámky ku kantovskej línii interpretácie kategórie vznešeného

Vytlačiť
Autor: Adrián Kvokačka

Abstrakt: Príspevok sleduje premeny, ktoré zaznamenáva Kantovo vymedzenie kategórie vznešeného v pokantovskom estetickom myslení. Hľadanie tejto línie myslenia (Herder, Schelling) umožňuje nachádzať relevantné prístupy nielen k celku dejín tejto estetickej kategórie, ale tiež platformu pre jej nové premýšľanie nielen v estetickom diskurze, ale všade tam, kde vznešené vstupuje dnes do centra záujmu (umenie, etika a pod.)

 

Ján Albrecht - estetická dimenzia všestrannej umeleckej a pedagogickej osobnosti

Vytlačiť
Autor: Slávka Kopčáková

Abstrakt: V predkladanej štúdii upozorňujeme na doposiaľ nedocenenú estetickú a umenovednú orientáciu viacdimenzionálnej osobnosti. Ján Albrecht (1919-1996) stelesňuje personálnu úniu, v ktorej sa stretol výkonný hudobník, muzikológ, estetik, renomovaný vysokoškolský pedagóg a organizátor hudobného života. Predstavuje jednu z osobností, ktoré v druhej polovici 20. storočia formovali budúce generácie hudobných umelcov, pedagógov a teoretikov. Svojím osobitým odtlačkom dával v danej historickej perióde tvár povojnovej slovenskej hudobnej kultúre. Teoretický odkaz Jána Albrechta tvorí nesmierne zaujímavú ale doposiaľ málo prebádanú kapitolu dejín estetickej reflexie problémov umenia či v niektorých teoretických rezultátoch priamo dejín hudobnej estetiky na Slovensku. Ako estetik hudby stál dlho v pozadí, preto cieľom našej štúdie je na tento rozmer jeho osobnosti upozorniť a parciálne analyzovať jeho výsledky.

 

G. Santayana – estetik, filozof, literát – inšpiruje súčasnosť

Vytlačiť
Autor: Lenka Bandurová

Abstrakt: Autorka považuje estetické myslenie Georga Santayanu za úzko prepojené a naviazané na jeho filozofické postoje a rovnako na umeleckú tvorbu (román, poézia). Naznačuje, že jeho myslenie napriek rôznorodosti jeho tvorby (filozofických, estetických, literárnych, sociálnych a politických prác) sa vyznačuje kontinuitou. Poukazuje na fakt, že Santayanovo myslenie sa počas jeho tvorby nezmenilo, napriek tomu, že používal odlišný prístup alebo terminológiu, alebo štýl, médium...Poukazuje na vývoj jeho myslenia, posuny názorov a myšlienok, ktoré mal Santayana na krásu, umenie a život. Dokazuje, že sa z jeho raných estetických myšlienok postupne vyvinul vlastný ontologický systém filozofie. Autorka považuje Santayanovo myslenie, a najmä pojem „estetická skúsenosť“ za inšpiratívny zdroj pre súčasné estetické a filozofické teórie.

 

Divadelný súbor Hviezdoslav a jeho tvorba v poslednom desaťročí

Vytlačiť
Autor: Eva Kušnírová

Abstrakt: Divadelný súbor Hviezdoslav patrí medzi najstaršie ochotnícke divadelné súbory v rámci Slovenska. Na divadelnej ochotníckej scéne rozvíja svoju divadelnú činnosť už vyše 80. rokov. Jeho vznik sa datuje rokom 1932 a svojou dlhoročnou divadelnou aktivitou prispel k rozvoju divadelnej kultúry na Spiši. V štúdii prinášame pohľad na divadelnú činnosť DS Hviezdoslav za posledné desaťročie, bližšie sa venujeme rokom 2002 – 2007. V spomínanom období sme sa zamerali na divadelné inscenácie, na režisérsky zámer, na hodnotenia odbornej poroty z festivalov a získané ocenenia.

 

Pierre-Laurent Cassiére: Mimnemesis (Košice, 2012)

Vytlačiť
Autor: Ivana Pančáková

Abstrakt: Autorka sa v texte príspevku venuje reflexii diela Mimnemesis mladého predstaviteľa sound-artu Pierra-Laurenta Cassiéra (*1982, Francúzsko). Projekt Mimnemesis autor prezentuje v rámci 1. ročníka medzinárodného festivalu zvukového a experimentálneho umenia Sound City Days v Košiciach v septembri 2012 v priestoroch archeologického múzea Dolná brána v Košiciach.

 

Pramene a formy primitivizmu vo výtvarnom umení prvej polovice 20. storočia na Slovensku

Vytlačiť
Autor: Jana Migašová

Abstrakt: Štúdia skúma fenomén primitivizmu vo výtvarnom umení prvých troch dekád 20. storočia v Európe a na Slovensku. Slovenské poprevratové výtvarné umenie štylisticky pramenilo z dvoch významných centier - z prostredia budapeštianskej akadémie a z pražského kultúrneho prostredia. Štúdia preto na základe preverovania dobových umenovedných textov dokazuje, že maďarské aj české intelektuálne podhubie poskytovalo slovenskej výtvarnej praxi a teórii idey primitivizmu. Štúdia vychádza z poznania, že primitivizmus je dynamickým fenoménom a výtvarné prejavy primitivizmu prichádzajú na Slovensko až v jeho druhej vývojovej vlne – v dvadsiatych rokoch 20. storočia. Tento fakt významne ovplyvnil charakter košického okruhu výtvarnej moderny a folklórne orientovanej moderny pochádzajúcej z pražských školení.

 

Kto je Cindy Sherman?

Vytlačiť
Autor: Katarína Šantová

Abstrakt: Príspevok predstavuje tvorbu Cindy Sherman, vizuálnej umelkyne pracujúcej s problematikou genderu a identity. Autorka v článku opisuje najmä série inscenovaných fotografií Untitled Film Still, ako aj jej neskoršiu tvorbu pre Vogue Paris. Cez porovnanie diela Sherman s prístupom v tvorbe slovenskej umelkyne Lucie Nimcovej a jej série Ženy, sa v texte opisuje problematika reálnosti predstavovaných príbehov, rovnako ako aj emócia cieľovej skupiny mužov/žien, ktorým sú pravdepodobne fotografie od Sherman určené.

 

Estetická norma artefaktov trácko-skýtskeho horizontu na Slovensku

Vytlačiť
Autor: Lukáš Makky

Abstrakt: Estetika, ako veda, má za úlohu skúmať akékoľvek prejavy estetického myslenia, vyhodnocovať vnímanie a interpretáciu výsledných artefaktov ako aj analyzovať možnosti estetického skúmania ostatnej časti spoločnosti a objektov bežne na okraji tohto záujmu. Predkladaná štúdia sa obracia na obdobie slovenského praveku (doba železná) kedy diktovali vývoj Európy krajiny antického Grécka a neskôr antického Ríma, konkrétne na obdobie kedy k nám prenikajú cudzie etniká Trákov a Skýtov. Cieľom práce je estetická interpretácia vybraných objektov tohto obdobia so zameraním na analýzu estetickej normy a vyhodnotenie dôsledkov jej uplatňovania v praxi a na výslednú podobu objektov. S ňou je prepojená aj estetická funkcia, ktorá je nutne prítomná v objektoch pridŕžajúcich sa estetickej normy a vo všeobecnosti, môže byť identifikovaná v akomkoľvek objekte.

 

Úvahy o slobode Kantom koncipovanej geniality

Vytlačiť
Autor: Štefan Haško

Abstrakt: Mohutnosť slobody, ako jednu z charakteristík a výsad Kantom koncipovaného génia možno dokladovať napr. faktom, podľa ktorého sa jeho umelecká tvorba manifestuje v rámci tzv. Krásneho, Slobodného umenia. Napriek tomu, východisko predloženej práce predstavujú postrehy, ktoré ponúkajú dôvody k prehodnoteniu tejto kľúčovej charakteristiky v Kantovej estetickej teórii. V práci sa zaoberám analýzou možnosti zúženého, prinajmenšom bližšie špecifikovaného poňatia slobody génia, t.j. chápaním slobody „len“ ako oslobodenia od pravidiel umeleckej tvorby a zároveň, v zmysle Kantovej koncepcie „nezainteresovanosti“, od všetkých mimoumeleckých cieľov. Vzhľadom na špecifiká Kantom koncipovanej geniality možno nastolený problém pomenovať otázkou, či je vôbec možné, aby bol génius nespokojný s mechanizmom vlastnej geniality, teda s tým, že je génius.