Espes, ročník 2., číslo I., jún 2013  arrow  Tiráž

 

Dramaturgia, ktorú vytvára život sám...

Vytlačiť
Autor: Tatiana Pirníková

Abstrakt: V referáte autorka približuje originalitu umeleckého alebo pedagogického zámeru dvoch súčasných slovenských hudobných skladateľov – Iris Szeghy a Juraja Hatríka. Inšpirovaná emocionálnym podnetom silného umeleckého a estetického zážitku využíva v texte prvky esejistického štýlu, ktorý voľne prepája s teoretickou reflexiou a racionálnou skratkou.

 

Santayana a avantgarda

Vytlačiť
Autor: Lenka Bandurová

Abstrakt: Príspevok odhaľuje pohľad G. Santayanu na avantgardné hnutie, ktoré vznikalo v období, keď pracoval na svojej estetickej a filozofickej koncepcii. Vo svojej tvorbe sa venoval najmä poézii ale vyznal sa aj v ostatných druhoch umenia. Pri vytváraní svojej filozoficko-estetickej koncepcie sa opiera najmä o umelecké diela minulosti – najbližšie mu bolo umenie antiky, grécke umenie. Santayana však zaujal stanovisko aj k súdobému umeniu. Jeho stanovisko je zaujímavé, s množstvom otáznikov, ale ponúka aj odpovede, ktoré majú dopad aj na súčasné umenie, estetiku a teóriu umenia. Vo svojich stanoviskách sa pokúsil aplikovať teóriu poetického umeleckého diela na vizuálne umenie, najmä umenie avantgardy. Snaží sa vysvetliť umenie avantgardy pomocou jazyka poézie. Ponúka stanovisko na avantgardu ako myšlienkové hnutie, ktoré napriek tomu, že sa skoro vôbec nestotožňuje s jeho názormi na „dokonalé umelecké dielo“ bolo koniec koncov istým prínosom. Podľa Santayanu človek by sa mal vyhýbať fragmentárnosti a vrátiť sa ku komplexnosti umeleckého diela i života.

 

Životaschopnosť jedného prístupu. Poznámky ku kantovskej línii interpretácie kategórie vznešeného (pokračovanie)

Vytlačiť
Autor: Adrián Kvokačka

Abstrakt: Pokračujúc v zámere predchádzajúceho príspevku tento text otvára znova problém recepcie Kantovho vymedzenia kategórie vznešeného. Variácie, ktoré vykonávajú Schopenhauer, Nietzsche a Adorno predstavujú inovatívne prístupy. Premostenie dejín tejto estetickej kategórie do 20.storočia v myslení sledovaných autorov predstavuje funkčnosť vznešeného v premenách umeleckého a estetického diskurzu a nabáda k jeho aktualizovaniu v súčasnosti.

 

O nevysloviteľnom v umení (Kant – Schopenhauer – Wittgenstein)

Vytlačiť
Autor: Štefan Haško

Abstrakt: Cieľom predloženej práce je snaha o pomenovanie možnej súvislosti v Kantových, Schopenhauerových a Wittgensteinových myšlienkach o umení. Nepojmový charakter „idey“ umeleckého diela, koncipovaný Kantovou a Schopenhauerovou estetickou teóriou, skúmam v kontexte s Wittgensteinovým postojom k otázke významu alebo interpretácie umeleckých diel. Tematickú rovinu zvoleného výskumu možno pomenovať ako analýzu tých myšlienok uvedených mysliteľov, ktoré ponúkajú dôvody k mlčaniu „pred“ umeleckým dielom. V druhej časti sústreďujem pozornosť najmä na niektoré súvislosti týkajúce sa Wittgensteinových myšlienok a osobných zážitkov, vysvetľujúcich širší kontext jeho mlčania, resp. mystický rozmer jeho filozofie.

 

Kritická analýza existencie (pojmu) „pravekého umenia“

Vytlačiť
Autor: Lukáš Makky

Abstrakt: Pre človeka, ako ľudskú bytosť, je dôležité poznanie, pravda a v neposlednom rade aj schopnosť tvoriť. Na to, aby človek v minulosti prežil, musel sa asimilovať, prispôsobiť/pretvoriť a teda vytvoriť si životné prostredie. S touto nutnosťou/túžbou tvoriť súvisí zložka kultúry, ktorú dnes označujeme pojmom umenie. Teoretické uchopenie umenia a pokus o definíciu a vymedzenie pojmu predstavuje problém, ktorý sa v priebehu histórie dostával opakovane do centra pozornosti. Tento problém sa komplikuje, ak sa pozornosť obráti na pravek, čo je spôsobené predovšetkým podobou a kontextom vzniku, aj užitia skúmaných objektov a ak sa objaví nutnosť určenia ich statusu. Úlohou predloženého príspevku je morfologicky a adekvátne terminologicky postihnúť umelecké prejavy slovenského praveku, konkrétne doby železnej s nárokom na všeobecnú platnosť.

 

Môžeme sa hudby báť?

Vytlačiť

Abstrakt: V dejinách hudby 20. storočia nachádzame množstvo diel reflektujúcich hrôzostrašné historicko-politické udalosti svojej doby. Tieto diela sú často reakciou na hrôzy 1. a 2. svetovej vojny, teroru politických ideológií, ale i prežitých osobných drám a tragédií. Zaujíma nás akým spôsobom tieto expresívne diela evokujú v ľudskom vedomí negatívne pocity, no najmä, či je možné, aby vyvolávali pocity strachu. Cieľom príspevku je zodpovedať na otázku: Môžeme sa hudby báť? Na základe analógie reálneho fyziologického strachu a existencionálneho strachu sa snažíme postupne determinovať s akým druhom strachu sa stretávame pri počúvaní hudby.

 

Úloha pôvodnej a modernej architektúry pri estetizácii verejného priestoru

Vytlačiť

Abstrakt: Príspevok sa zameriava na aktuálnu otázku estetizácie verejného priestoru a využitia modernej architektúry v historicky cennom prostredí. Cieľom článku je priniesť do centra pozornosti otázky, ktoré s danou témou priamo súvisia. Akým spôsobom v sebe skrýva koexistencia histórie a súčasnosti architektonických diel potenciál odzrkadľujúci imidž mesta? Dokáže symbióza historického a súčasného, starého a nového vytvárať vhodnejšie podmienky pre realizáciu kultúrnych podujatí? Pristupuje súčasný architektonický jazyk k minulosti a jej výtvorom ohľaduplne a s úctou? Verejné miesta, ktoré by mali plniť svoju funkciu, sú do veľkej miere ovplyvňované zásahmi do pôvodnej architektonickej štruktúry, pričom v závere príspevku uvádzame niektoré známe prípady zo zahraničia i zo Slovenska, ktoré potvrdzujú, že estetizácia verejného priestoru je do veľkej miery závislá na rešpektovaní kultúrnej tradície.

 

Náčrt dejín barokovej školskej hry Spoločnosti Ježišovej v Prešove I.

Vytlačiť

Abstrakt: Predmetom autorovej štúdie je problematika dejín jezuitského školského divadla, ktoré sa v rokoch 1673 až 1773 rozvíjalo vo výsostne evanjelickom prostredí jedného z najvýznamnejších stredísk reformácie v Hornom Uhorsku a to v slobodnom kráľovskom meste Prešov. Štúdia mapuje dejiny jezuitskej školskej hry v Prešove na pozadí dejín prešovského evanjelického kolégia, ktoré najmä vo svojej prvej dejinnej etape (1666 – 1711) zrkadlilo búrlivý zápas medzi habsburským absolutizmom a uhorskou stavovskou spoločnosťou, teda predovšetkým zápas medzi katolíckou a evanjelickou cirkvou. Imanentnou súčasťou štúdie je diferenciácia stodvadsiatich jezuitských školských predstavení podľa jednotlivých období rozvoja barokovej dramaticko-divadelnej produkcie jezuitov v meste Prešov a zároveň ich charakterizácia v intenciách dobových záznamov jezuitských kronikárov.

 

Estetické myslenie na Slovensku v rokoch 1890 – 1949 v kontexte európskej a stredoeurópskej estetiky (správa z konferencie)

Vytlačiť
Autor: Lenka Bandurová

Konferenciu, na ktorej sa zišlo takmer 30 vysokoškolských pedagógov, vedeckých pracovníkov, zástupcov profesionálnej praxe a doktorandov zo Slovenska a Čiech zorganizoval dňa 25. 10. 2012 Inštitút estetiky, vied o umení a kulturológie FF PU v Prešove. Konferencia bola výstupom riešenia grantovej úlohy VEGA č. 1/0557/11. Hlavným cieľom konferencie bolo vytvoriť priestor pre diskurz a interdisciplinárny dialóg vedcov z rôznych oblastí (filozofie, estetiky, teórie umenia, dejín umenia, dejín kultúry) a odkrývať, komentovať, interpretovať i reinterpretovať, analyzovať estetické myslenie sledovaného obdobia, pripomínať osobnosti, ktoré participovali na formovaní slovenskej estetiky.

 

Špecifiká kultúrneho a spoločenského vývoja východného Slovenska (správa z konferencie)

Vytlačiť

Pokus o zmapovanie historického procesu a vývoja východného Slovenska, prezentovaného rôznymi vednými odbormi, sa stal cieľom konferencie konanej 12. októbra 2012 na pôde Prešovskej univerzity v Prešove. Úlohy organizátorov sa zhostili interní a externí doktorandi z Inštitútu estetiky, vied o umení a kulturológie v spolupráci so svojimi kolegami z Inštitútu histórie. Bola tak vytvorená organizačná báza samotného interdisciplinárneho podujatia. Trinásť prednášajúcich prezentovalo výsledky, resp. stav svojho odborného výskumu, v oblasti spoločenských vied, estetiky, histórie, vied o umení a literatúry.