Espes, ročník 2., číslo II., december 2013  arrow  Tiráž

 

Estetika v divadle

Vytlačiť
Autor: Jana Sošková

Abstrakt: Autorka v texte uvažuje o špecifických podmienkach možného estetického zážitku a estetického vnímania v podmienkach predvedenia divadelného diela. Zázemím jej úvah sú názory J. Mukařovského na avantgardné divadlo, názory J. Derridu na divadlo krutosti Artauda a názory N. Goodmana na jazyk umenia vrátane umenia divadelného. 

 

Hudba, zvuk a hluk v súčasnom hudobnodramatickom umení

Vytlačiť
Autor: Slávka Kopčáková

Abstrakt: Pre celú auditívnu ľudskú kultúru 20. storočia je charakteristické narastanie hluku v životnom prostredí človeka. Zákonitou konzekvenciou sú jeho následné prieniky do umeleckej kultúry (futurizmus, elektroakustická hudba, noise music etc.). Hluky, šumy a rôzne pôvodne nehudobné zvuky začali už v čase svojho vzniku tendovať k tomu, aby boli prostriedkami na rozširovanie potenciálnych estetických kvalít umenia. V našej štúdii zvažujeme prítomnosť hlukových elementov ako výrazového prostriedku v súčasnom hudobno-dramatickom umení. Ich estetické účinky v alternatívnom divadle analyzujeme na príklade inscenácií a tvorivých dielní v rámci festivalu Akademický Prešov.

 

Odkrývanie estetického charakteru (veľko)mesta ako krajiny. Mestský environment v pokantovskej estetike 21. storočia

Vytlačiť
Autor: Adrián Kvokačka

Abstrakt: Príspevok si kladie niekoľko cieľov. Popri diskusii, ktorá sleduje variabilitu konceptu krajiny a jeho vzťah ku kategórii environmentu (najmä s ohľadom na mestské prostredie, kde sa javí pojem environmentu ako adekvátnejší) sa zameriava na špecifický problém súčasnej estetiky: premenu estetickej reflexie mesta ako celku, ktorú realizuje súčasná estetika a filozofia cez kantovskú estetiku Kritiky súdnosti. Rozpracovaním koncepcií Marie Rubene a Miroslava Marcelliho príspevok ponúka nielen sumarizáciu téz aktuálnych záverov, ale bližšie reflektuje premenu (veľko)mesta na krajinu, špecifický environment oprostený od pôvodnej účelnosti, vystupujúci ako prírodný predmet, kde sa "ľudské vracia k prírodnému a stáva sa akýmsi obrovským predmetom, ktorý je vo svojom vnútri fluidný..."). Reflexia je primárne vedená kategóriou vznešeného ako vysvetľujúcim rámcom.

 

Environmentálne angažované umenie ako výzva pre Carlsonovu kognitívnu environmentálnu estetiku

Vytlačiť

Abstrakt: V tomto texte sa chcem venovať spôsobu, akým môže environmentálne angažované umenie spochybniť Carlsonov dualizmus medzi umením a prírodou v jeho kognitívnej environmentálnej estetike. Environmentálne angažované umenie pritom chápem v rámci nových tendencií umenia v druhej polovici dvadsiateho storočia, kedy nastal posun ku konceptuálnejším, angažovanejším umeleckým projektom opúšťajúcich steny galerijných priestorov. Takáto umelecká forma je v protiklade k tomu, ako umenie vymedzoval Carlson a na čom postavil svoju opozíciu umenie-príroda. Zároveň chcem poukázať, že veda je v Carlsonovej teórii úzko limitujúcou a môže v mnohých prípadoch brániť estetickému prežitku. I keď by sa mohlo zdať, že veda estetickú skúsenosť redukuje, environmentálne angažovaní umelci, ktorí často využívajú vedecké poznatky pri realizácii svojich projektov, ukazujú, že sa dá využiť i pri tvorbe estetického zámeru.

 

Postmoderná primitívnosť v okruhu slovenského výtvarného umenia

Vytlačiť
Autor: Jana Migašová

Abstrakt: Text je výsledkom skúmania rôznych podôb tendencie primitivizmu vo výtvarnom umení dvadsiateho storočia na Slovensku. Vývojová etapa nazývaná postmodernou je zároveň silnou aktualizáciou kultúrneho primitivizmu. Ten sa prejavuje nie len v rovine štýlu ako typ gestickej maľby charakterizovanej ako „nová divokosť“, ale aj v rovine sémantickej ako znak, či súbor znakov odkazujúci k „predkultúrnym“, či „proticivilizačným“ spôsobom života. Špecifickou črtou slovenského postmoderného primitivizmu je umelecká evokácia predstáv rajských krajín a utopických miest. Z východiskovej pozície primitivizmu sú v texte uvedené do súvislostí výtvarné spracovania motívov Arkádie, utopických krajín, „strateného raja“ a „strateného detstva“.

 

Komunikačné kompetencie pravekých artefaktov

Vytlačiť
Autor: Lukáš Makky

Abstrakt: Predmetom práce je v širšom kontexte predstaviť komunikáciu ako prirodzenú činnosť a proces sprostredkovania významu cez vzájomnú interakciu medzi tvorcom a recipientom. V užšom zmysle práca skúma možnosti a kompetencie hmotných objektov, konkrétne pravekých artefaktov,ich existencie v referenčnomrámci a schopnosti začlenenia sa do komunikácie ako takej. Do protikladu kladie paradoxnú snahu teoretikov umenia, estetikov a semiotikov hľadať „jazyky“ umení cez paralely a nadväznosť na štruktúru verbálneho jazyka, na úkor nezaujatého skúmania výrazových prostriedkov vybraných umení.

 

Náčrt dejín barokovej školskej hry Spoločnosti Ježišovej v Prešove II.

Vytlačiť

Abstrakt: Predmetom autorovej štúdie je problematika dejín jezuitského školského divadla, ktoré sa v rokoch 1673 až 1773 rozvíjalo vo výsostne evanjelickom prostredí jedného z najvýznamnejších stredísk reformácie v Hornom Uhorsku a to v slobodnom kráľovskom meste Prešov. Štúdia mapuje dejiny jezuitskej školskej hry v Prešove na pozadí dejín prešovského evanjelického kolégia, ktoré najmä vo svojej prvej dejinnej etape (1666 – 1711) zrkadlilo búrlivý zápas medzi habsburským absolutizmom a uhorskou stavovskou spoločnosťou, teda predovšetkým zápas medzi katolíckou a evanjelickou cirkvou. Imanentnou súčasťou štúdie je diferenciácia stodvadsiatich jezuitských školských predstavení podľa jednotlivých období rozvoja barokovej dramaticko-divadelnej produkcie jezuitov v meste Prešov a zároveň ich charakterizácia v intenciách dobových záznamov jezuitských kronikárov.

 

World New Music Days – festival otvárania brán do sveta

Vytlačiť

Abstrakt: Autorka sa v štúdii zaoberá Festivalom súčasnej hudby, ponúka informácie o jeho vzniku a prierez dejinami. Spomína na konkrétne zoskupenia, ktoré na festivale prezentovali tvorbu významných skladateľov, alebo svoje vlastné diela. Okrem vlastných úvah pracuje aj s odbornou literatúrou kde sa opiera napríklad o A. Rossa, či o časopisy zamerané na hudbu. Skúsenosti z vlastnej reflexie konfrontuje s názormi pedagógov a teoretikov. V závere hodnotí dojmy z predstavení, ktoré mala možnosť absolvovať.

 

Aesthetics in Action (správa z 19. Medzinárodného kongresu estetiky)

Vytlačiť

Presne na 100. výročie od svojho prvého usporiadania v Berlíne a po 13-ročnej prestávke, kedy sa Medzinárodná asociácia estetiky (IAA) rozhodla rozšíriť jeho geografické merítko a presunúť tak miesto konania mimo Európu Tokyo (2001), Rio de Janeiro (2004), Ankara (2007) a naposledy Beijing (2010), vrátil sa opäť najväčší kongres estetiky tohto leta v strednej Európe do neďalekého kráľovského centra južného Poľska.